Spolužitie človeka a mačky či psa prináša potešenie a úžitok obom stranám. Pri zanedbaní starostlivosti o zdravie zvieraťa a vlastnú hygienu sa však spolužitie môže odmeniť aj menej priaznivými dôsledkami na zdraví. Vo vzťahu k mačkám je najviac preferovaná toxoplazmóza. Málokto však vie, že z hľadiska postihnutia populácie v tomto smere vysoko vedie toxokaróza.

Čo je vlastne toxokaróza?

Toxokaróza je parazitárne ochorenie psov a mačiek, prenosné na človeka. Pôvodcom ochorenia je Toxocara canis u psov a Toxocara cati u mačiek. Sú to červy patriace do kmeňa Nematodes.

Mechanizmus ochorenia

Škrkavka (toxocara) psia a mačacia má zložitý vývojový cyklus. Mačka a pes je definitívnym hostiteľom toxocary. Znamená to, že toxocara dosiahne štádium pohlavnej zrelosti a aktívne sa množí, pričom sa do prostredia dostáva obrovské množstvo vajíčok. Zviera sa nakazí infikovanou potravou – nepremrazené surové mäso, infikované malé cicavce.

Vajíčka toxocary sa dostávajú potravou do tenkého čreva, kde sa vyliahnu larvy a tie cez črevnú stenu preniknú do krvného obehu. Odtiaľ putujú dvoma „smermi“:

1. Krvným obehom sa dostanú do pľúc, cez pľúcne alveoly do hltana a znovu do tráviaceho traktu. Tu dozrejú do pohlavnej zrelosti a vylučujú vajíčka, ktoré sa dostávajú do prostredia výkalmi. Vajíčka sú odolné voči vonkajším podmienkam. Pri vhodnej teplote (12-37 ºC) a primeranej vlhkosti dozrejú asi za 10-50 dní. A potom už len „čakajú“ na prostredie vhodné k aktivácii.
2. Krvným obehom sa larvy rozšíria do ďalších orgánov (pečeň, pľúca, obličky, mozog) a tu sa opúzdria. Takto larvy prežijú dlhú dobu. Ak sú takto infikované feny a mačky, v období gravidity sa larvy hormonálne aktivujú a cez placentu nakazia plody. Ďalšou možnosťou je prenos lariev materským mliekom.

Toxocara cati

Najčastejším „šíriteľom“ toxocary sú vo všeobecnosti mláďatá infikované matkou. Tie vylučujú obrovské množstvá vajíčok denne (50 000 –150 000). Dospelé škrkavky žijú v čreve asi 4 mesiace a celý čas vylučujú vajíčka.

Človek, ale aj teplokrvné cicavce (hovädzí dobytok, ošípané, ovce, hlodavce) sú prechodným – paratenickým hostiteľom. V organizme prechodného hostiteľa sa larva vyliahne, ale nedosiahne pohlavnú zrelosť. Prebieha len somatická migrácia – tzn. larvy migrujú do orgánov, kde spôsobujú poškodenia rôzneho stupňa.

Toxokaróza sa prejavuje u človeka v týchto formách:

• latentná nákaza – prebieha skryto, bez klinických príznakov, hlavne u dospelých,
• klasická toxokaróza – migrujúce larvy – larvy migrujú hlavne do pečene, vyvolávajú celú škálu príznakov – teplota, únava, bolesti kĺbov, brucha, svalov, zdurenie lymfatických uzlín, kožne exantémy, zdurenie pečene, symptómy postihnutia CNS,
• očná forma – pri infekcii malou infekčnou dávkou, hlavne u detí, manifestuje sa poruchami videnia a zmenami na tkanive oka.

Prenos ochorenia

1. Na prvom mieste je prenos vajíčok základným substrátom – pôda a piesok. V tomto smere je veľmi nepriaznivá situácia detských ihrísk a pieskovísk. Tu túlavé psy a mačky s obľubou vykonávajú svoje potreby, treba však povedať, že ani veľa majiteľov sa častokrát nestará, kam rodinný miláčik odbehol. Najčastejšie dochádza k nákaze detí do veku 4 rokov, pričom vďaka detskej aktivite prsty -ústa deti dostávajú infekčnú dávku, ktorú ich organizmus nevie zvládnuť. Preto je u detí veľmi častá ťažšia a ťažká forma toxokarózy so závažným postihnutím orgánov. Až 30% pieskovísk dáva pri prieskume pozitívny nález na toxokaru.
2. Prenos nedostatočne umytou zeleninou a ovocím, nedostatočne tepelne spracovaným mäsom infikovaných hospodárskych zvierat.
3. Manipulácia s výkalmi zvierat bez hygienickej ochrany – hlavne vo vonkajších priestoroch.
4. Prenos z chorého človeka na zdravého nebol preukázaný. Transplacentárne sa prenášaju protilátky z matky na plod, alebo rozpustené antigénne častice, ktoré môžu stimulovať imunitný systém plodu k aktivácii, niekedy však s nepriaznivým účinkom na plod. Prenos lariev na plod je veľmi zriedkavý.

Prevencia ochorenia

Všeobecná prevencia spočíva v pravidelnom odčervovaní psov a mačiek, v maximálnom dodržiavaní hygienických pravidiel pri kontakte s cudzími zvieratami, odstraňovaní výkalov psov a mačiek hlavne vonku, pri práci so zeminou a pieskom, dôkladnom umytí zeleniny a ovocia a nakoniec v dostatočnej tepelnej úprave potravín.

Vo vzťahu k doma chovaným psom a mačkám je nutné pravidelné odčervovanie zvierat – dospelých, ako aj mláďat, ochrana zdravia pri manipulácii s fekáliami a pravidelné čistenie a dezinfekcia (Chlóramín) mačacej toalety, upevňovanie hygienických návykov u detí od útleho veku.

Nakoľko liečba je zdĺhavá, terapia odstráni z tela larvy, ale zmeny na tkanivách orgánov sú nezvratné, je skutočne lepšie nákaze predchádzať. Hlavne preto, že najčastejšími pacientmi sú malé deti, kde sa ochorenie diagnostikuje väčšinou na základe orgánových zmien.

Dôležitá a nezanedbateľná je starostlivosť o zdravie zvieraťa, spôsob kŕmenia (tepelne upravená strava), kontrola pri pohybe vonku.

Toxocara canis

Na záver porovnajme toxoplazmózu a toxokarózu.

Toxoplazmóza:

• postihuje rovnako dospelých aj deti,
• zväčša prebieha skryte a bezpríznakovo, bez vážnejších následkov,
• mačky sú po prekonaní chránené imunitou a nie sú infekčné,
• na ochranu zdravia potrebujeme dodržiavať základné hygienické pravidlá a ochranu zdravia domácich zvierat.

Toxokaróza:

• postihuje vo veľkej miere deti vo veku do 4 rokov,
• u detí prebieha často v stredne ťažkej a ťažkej forme s orgánovým postihnutím, dospelí zvládajú infekcie lepšie,
• infikované zviera je infekčné aj mesiace, pri somatickej migrácii roky,
• na ochranu zdravia potrebujeme dodržiavať základné hygienické pravidlá a ochranu zdravia domácich zvierat.

Je teda na nás, aby sme si zhodnotili čo nás viac ohrozuje. Faktom však zostáva, že človek ako evolučne nadradený druh musí na seba prevziať zodpovednosť za ochranu svojho zdravia, tak ako aj svojich domácich miláčikov. Nie je cestou "hon na bosorky",ale zodpovedný prístup k zvieratám. A toho bohužiaľ nie sme všetci schopní, no a dôsledky poznáme... A tie nás ako druh nectia.