Šimon sa k nám dosal úplnou náhodou. Je fakt, že som o tretej mačke rozmýšľala už dlhší čas, neprekonateľnou prekážkou však bol názor manžela, že dve mačky sú na malý byt až-až. Tak sme vegetili s dvoma vlastnými a sem-tam nejakou dočasnou mačkou a ja som len občas prehliadala ponuku všetkých útulkov a v duchu si predstavovala, ako by to s tým ktorým chlpáčikom u nás vyzeralo. Šimon od pána Knopa bol jedným z mála adeptov, u ktorých som si povedala, že tento teda určite nie. V popiske mal napísané, že neznáša zavretie v prepravke a pri našich častých cestách na Slovensko, občasných presunoch na chaty a podobne by Šimon u nás psychicky nevydržal. Ako sa hovorí – náhoda je blbec...
Šimonko sa umiestnil na 3. umiestňovacej výstave k staršej pani, ktorá si ho vybrala podľa jeho atraktívneho ryšavého polodlhého kožúška. Už o tri dni volala, že Šimon sa s ňou nebaví, je zalezený (hoci na to bola dopredu upozornená) a naviac po nociach špiní a zhadzuje jej zo skríň výstavku sošiek a vázičiek. Tak nejako to vyšlo na mňa, že som ho mala ísť dopraviť spať k pánu Knopovi. Odchyt Šimona bol menší horor, ktorému výrazne dopomáhala oná dáma naháňaním Šimona po izbe rákoskou a divokým jačaním. Skončilo to mojím prekusnutým palcom, z ktorého odkvapkávala krv na koberec a následne musel byť liečený antibiotikami. Šimon však bol šťastne v prepravke a keďže už bol večer a nebol čas zaniesť ho k pánu Knopovi, povolil manžel, že do druhého dňa može chlpáč prevegetovať u nás. Okamžite po vypustení z prepravky zaliezol do najtemnejšieho kúta bytu a maskoval sa tak úspešne, že ani moje dve mačky si nevšimli príchod votrelca.
Šimon odpočívá
Že nám Šimon ostal, je výsledok urputného boja našeho služobne najstaršieho miláčika Tepicka, ktorý nenávidel všetky dočasné prírastky, hneval sa, syčal, jačal (a bol v tom vytrvalý, vydržal aj dva mesiace bojovať proti jednému „votrelcovi“)... až sme sa nakoniec s manželom dohodli, že radšej prestaneme s depozitovaním, a manžel so zaťatými zubami povolil, že keď mi to teda urobí radosť a budem sa cítiť užitočná, nech si tú tretiu mačku dovlečiem.
Chvíľu som od radosti nevedela, čo so sebou, preberala som v mysli všetky zvery z kočky-online a potom som si uvedomila, že vlastne doma nejaké to tretie zviera už máme, akurát o ňom nevieme. Pozrela som sa na svoj dokúsaný prst a uvedomila si, že ak chcem Šimona vrátiť, musím absolvovať ďalší odchyt a riskovať ďalší prekusnutý prst. Tak som len mávla rukou - „tak tu teda s nami ostaň“.
No a tým dostal Šimon priezvisko Sopčák.
Prvé tri týždne by sme o ňom prakticky nevedeli, nebyť nádielky v záchode, ktorý Šimon absolútne vzorne používal bez jedinej nehody a podľa vylízanej mištičky s masíčkom. Moje ochočovacie pokusy končili absolútnym neúspechom a ignoranciou zo Šimonovej strany. Pri mojich mazlivých a vnucovacích sa slovách mal pohľad upretý do neznámych diaľok, pri ponúkaní najvoňavejšieho hovadzieho ani len nezmenil polohu a okázale ma ignoroval. Hladila som, kde som dočiahla, šimrala na hlavičke, ale nepodarilo sa mi z neho vylúdiť ani jediný zvuk. Vyzeral, že žije vo svojom vlastnom svete, z ktorého ho vytrhávala akurát potreba použiť v noci záchod a naplniť (opať v noci) žalúdok. Skrátka, žiadna moja aktivita ho nedokázala primať k tomu, aby čo len pohol predo mnou fúzom. Naviac po každom objavení vystriedal úkryt, aby som ho nabudúce určite nenašla! Po troch týždňoch mojho vytrvalého obliehania a jeho absolútneho nezáujmu som si povedala, že to mám za to, ako som chcela byť užitočná, a že teda mám to svoje problematické zviera a možem byť spokojná.
Šimon si hraje
Prelomový bol až štvrtý týždeň, keď už som rátala s tým, že Šimon s nami teda nejako prežije zvyšné roky života zastrčený za policami. Začalo to tým, že sa objavovala veľká ryšavá hlava vykúkajúca spoza políc, keď sa v kuchyni pripravovalo jedlo. Po pár dňoch nasledovalo opatrné vybiehanie tak pol metra pred úkryt, keď sa niesla miska s baštou. Po mojom priblížení samozrejme nasledoval útek naspať, ale už som vedela, že ma aspoň registruje. Napriek protestom vyjadrovaným neustálym premiestňovaním sa, vrtením sa, snahou splynúť s podlahou..., som pri jedle hladila a hladila a hladila... Potom Šimon zistil, že viem úžasne škrabkať uši, a tak mi sám začal natŕčať hlavičku.
Výsledok asi dvojmesčného úsilia je ten, že Šimon si príde ráno vypýtať pomazlenie do postele a jemným kusnutím do prsta ma upozorní, že je neuveriteľne hladný. Po jedle si donesie na kreslo plyšovú myš a začne s ňou vyvádzať také kusy, že hravé mačiatko by len závidelo. Párkrát sa preženie po šplhačke hore a dole, z jedného konca bytu na druhý, pritom mávne packami na Tepicka a Rebečku, či sa niekto z nich nenechá vyprovokovať k hre a po hodinke jašenia zaspí na kresle. Pri príchode z práce nás v predsieni čaká trojhlavý zástup. V noci sa na mojich nohách schúli ryšavé klbko a keď sa nudí, tak mi loví palce noh pod perinou.
Netvrdím, že sa zo Šimona stal za dva mesiace mazlíček, nenechá sa nosiť v náručí, prudké pohyby, náhle pohladenie zozadu a cudzí ľudia ho vždy vystrašia a zalieza, ale keď je doma pohoda, mení sa tento „pán kocúr“ na malé hravé, trochu prerastené mačiatko. Myslím, že pobyt v normálnej domácnosti a individuálny prístup ho zbavili stresu z množstva mačiek okolo seba, z boja o teritórium a potravu, Šimon sa uvoľnil, s radosťou sa vrátil k mačiatkovským hrám a vychutnáva si našu pozornosť.
Šimon a Rebeka
Mačiatka sú určite úžasné a ja sama sa nad nimi vždy rozplývam a chcem si ich všetky odniesť domov, ale pozorovať tú zmenu, kedy sa z dospelého vystrašeného zvieratka stáva pohodový člen rodiny, ten pocit ozaj vynahradí všetku roztomilosť mačiatok. Občas to trvá dlho, mesiac, dva, ale chce to len trpezlivosť a nenechať sa odradiť. Tešiť sa z každého úspechu a neklásť na zvieratko príliš vysoké nároky. Ak bolo 5 rokov nemazlivým, ťažko sa po mesiaci vrhne človeku do náručia.
Aj keď sa k nám Šimon dostal fakt len náhodou a sama by som si ho nikdy nebola vybrala, teraz si myslím, že sa stávajú aj veľmi šťastné náhody.
Poodařilo se vám ochočit plachou kočku? Nebo jste dali domov opravdovému "divočákovi", který je i přes všechny vaše pokusy nadále plachý? Napište nám o tom!
Související články:
