Pred rokom sme adoptovali vtedy 5ročného bojácneho kocúra Šimona, z ktorého sa stal časom miláčik a roztomilý kocúrik. Okrem hračiek a spania v posteli zbožňoval papáníčko. Nech bola miska akokoľvek plná, Šimon ju vylízal vždy do čista a ešte obišiel aj misky našich ostatných mačiek, či mu niekde niečo neostalo.
Raz večer sa však stalo nečakané. Šimon od poloplnej misky s granulami náhle odbehol a keď som ho našla pod posteľou, pacičkou si horúčkovito trel pravú stranu papuľky. Trvalo to pol hodiny, než sa ukľudnil, ale k miske už nešiel. Na druhý deň ráno (ráno kŕmim konzervou) sa situácia nezopakovala, takže som bola kľudnejšia, lenže večer sa to stalo znovu a naviac mu na pacičke ostávala krv.
Bývalý plašan Šimon
Neváhali sme, Šimona naložili do auta a poďho k pani doktorke. Tá Šimonovi otvorila papuľku a ani nemusela poriadne prehliadať, hneď vedela, koľká bije. Keďže od rána nič nejedol, pani doktorka sa rozhodla konať okamžite. Šimonko dostal injekciu, po chvíli bol v hlbokom spánku a až vtedy nám veterinárka dokladne ukázala jeho zúbky.
Vnútro Šimonovej papuľky bol des. Ďasná krvavočervené od zápalu, niektoré zúbky obnažené až po koreň, pri jednom mal už dokonca malý nádorček, v hornom ďasne diera s kúskom hnilého zubu...
Na našu obranu musím poznamenať, ze zápach z jeho papuľky sme si všimli už dávnejšie, lenže prirátali sme to zubnému kameňu a prehliadku aj ošetrenie zúbkov sme odkladali na neskor, keď bude Šimon menší bojínek a bude sa s nami viac kamarátiť. S takýmto stavom jeho zubov sme fakt nepočítali, a on nepatril medzi tých, ktorí si nechajú beztrestne siahnuť do papuľky.
Šimonovi zbyly už jenom špičáky
Asi pol hodinu trvalo, kým pani doktorka zbavila Šimona tých najkritickejších zúbkov a očistila tie zvyšné tri (ak nerátam tesáky, ktoré mal jediné v poriadku, ktoré mu ale pri jedení bežnej stravy moc nepomožu). Vysvetlila nám, že zatiaľ skúsime zachrániť tie ostatné stoličky špeciálnymi granulami, ale veľkú nádej nám nedávala. Vraj máme počítať s tým, že do pol roka sme u nej znovu. Na moje otázky, ako bude teraz jesť a čím ho máme kŕmiť, som dostala odpoveď, že mačka si aj bez zubov poradí veľmi ľahko a že si je istá, že bez problémov bude baštiť aj granule.
Bola som k tomu skeptická. Šimona sme doniesli domov a nechali vyspať z narkózy. Ráno som mu otvorila paštétku, ale neverila som, že sa jej dotkne. Omyl! Šimon sa na paštétu vrhol. A na večeru, keď zvyknem kŕmiť granulami, ohrdol ďalšou paštétou a nástojil na tom, že musí mať granule ako všetci ostatní.
Stav sa dočasne upravil, z papuľky mu zapáchať prestalo, lenže do pol roka sa skutočne potvrdili veterinárkine slová. Napriek tomu, že poctivo jedol špeciálne granule, zúbky sa mu stále zhoršovali, takže ho ďalšia operácia neminula. Tentokrát už prišiel o všetky zuby okrem tesákov. Po prebratí z narkózy sa opakoval scenár z minula. Na raňajky akceptoval makšiu konzervu, večer však zaťato čakal, kým dostane granule. Zožrať misku granulí mu nerobí najmenší problém, nehryzie ich, proste ich hltá.
Spokojený Šimon a jeho kamarádka Flóra
Pár dní po operácii sa mu ďasná krásne zatiahli, zružoveli, Šimon si konečne nechá škrabkať bradičku a siahnuť do papuľky a celkove sa tvári nadmieru spokojne. A na moje najvačšie prekvapenie – zbavili sme sa večného slzenia z očí! Celý rok mal problémy s očami, pokiaľ som mu ich denne nečistila a občas nekvapkala antibiotikami, tak mu z nich proste tieklo a tieklo. Po vytrhaní zúbkov tieto problémy zmizli. Ako nám vysvetlila naša pani veterinárka, hnilé zúbky a zapálené ďasná sú veľkým zdrojom infekcie a on si ju zrejme při bežnej očiste zanášal aj do očí.
Souvisejíčí články:
