Ako sme na tom s mačkami na Slovensku II. aneb
Útulok Slobody zvierat, Bratislava
(na návšteve)
Pri príchode do útulku ma prvé zaplaví pocit absolútnej bezmocnosti. A nie je dôležité, že prinášam so sebou plnú kabelu paštičiek, nie je dôležité, že som neprišla len pozerať a ľutovať, že som sem prišla predovšetkým fotiť zvieratá, a verím tomu, že prostredníctvom internetu zvýšim ich šance na umiestnenie, ten pocit bezmocnosti je aj tak zadúšajúci. Tie mačence, všetky plačú, otierajú sa o mreže, snažia sa upútať pozornosť ... Tak fotíme.
Jedno z koťat, která potřebují nový domov
Viem, Útulok Slobody zvierat umiestňuje, a som si istá, že za pár týždňov, možno aj dní, už tieto mačiatká budú mať svoj domov, sú maličké, v láskavých rukách zabudnú na všetko, čo museli prekonať, ale v tomto momente sa veľmi ťažko odchádza. Dostane sa mi upozornenia - doma máme plesnivé ušiská, nie je to vhodné prostredie pre malé mača.
Ideme fotiť do výbehu pre dospelé zvieratá, vhodné na adopciu. Tieto mačičky sú už úplne iné. Nie je medzi nimi ani jedno, ktoré by vyrástlo v útulku, dostali sa sem väčšinou zranené, vyhodené, potulujúce sa po meste, vyhladované, choré. Sú obozretné, ale váhavo sa priblížia, niektoré sa dajú pohladiť, niektoré môžete vziať na ruky. Sú tu niekoľko mesiacov, na pomery tohto útulku je to už dlho, hoci pre niektoré z nich je i tento život rajom na zemi, lenže na ich miesto čakajú ďalšie nešťastné zvieratá, ktoré treba liečiť, kŕmiť, zachrániť ich holý život.
Zaujme ma červeno tigrovaný kocúr Zlatko. Niečo má so zadnými nožičkami, následok starého zranenia? Potreboval by kľud a porozumenie, náruč človeka, ktorý by mu mohol dať lásku. Nie je mu najlepšie vo výbehu s ďalšími, zdravými mačkami, ale môže len trpezlivo čakať na svojho človeka. Nájde sa?
Zlatko
Mihne sa vedľa mňa tieň. Dlhosrstý, vydesený kocúr ma pozoruje spoza skrine, z relatívneho bezpečia. Tie oči sú mi bolestne známe. V januári sa na mňa takto upieral modrý pohľad iného plašana, spod postele zisťoval, prišla ho tá ľudská ruka udrieť? Tieto oči sú zelené, ale ten strach, tá nedôvera, a tá zúfala túžba, to je to isté. Eskáda, kastrovaný kocúr, v útulku je už od januára, plašan, veľmi ťažko si zvyká. Vezme si ho niekto?
Dlhosrstý kocúr
V útulku je rušno, práve priniesli malé mača, ešte slepé, podarí sa ho zachrániť? Pracovníčka útulku je obozretne optimistická, majú matku s mačencami, snáď prijme aj tohto malého bezdomovca. Telefóny zvonia, prosby o pomoc, našli sme zviera, nechceme už to zviera, lebo sme zrazu dostali alergiu ... poznáte to, bežný deň v útulku.
Související články: