Viem, neustále sa hovorím niečo o mačkách v domácnosti, ale veď predsa:
Mačka potrebuje chodiť von
Mnoho ľudí považuje mačku v domácnosti za týranie, pretože ju majiteľ nepúšťa von. V tomto je ale skutočne medzi psom a mačkou zásadný rozdiel. Zatiaľ čo pes je pokračovateľ vetvy vlka, ktorý potrebuje dennodenne pohyb po rozsiahlych územiach, mačka je teritoriálne zviera a veľmi nerada akceptuje zmeny svojho pôsobiska, obzvlášť ak je kastrovaná a neženú ju mimo svojho teritória rozmnožovacie pudy.
To je dôvod, prečo pre mačky túžba ísť von nie je životnou potrebou, ako skôr zvedavosť. Rady pozorujú dianie za oknom, rady idú na zabezpečený balkón vyhriať si kožúšok na slniečko, ale pokiaľ majú dostatok rozptýlenia (hračky pre mačky, iná mačka) a možnosť lozenia do výšok (škrabadlo, napríklad až po strop), sú úplne spokojné a celý život nebudú trpieť žiadnymi psychickými poruchami.
Ako dôkaz môže poslúžiť prípad jednej mačky dvorovej, ktorá žila voľným životom na dedine po dvoroch a každý rok vrhla pár mačeniec. Po kastrácii bolo ale treba mačku nechať tri dni v dome kvôli rekonvalescencii. Od tej doby sa z domu nevzdiali, užila si ťažkého života dosť a ani keď ju viackrát vyložili pred dvere na slobodu, ani tak nepoľavila zo svojho tvrdošíjneho názoru, že sa z nej stala mačka domáca a žiť vonku sa ani náhodou nechystá.
Ponaučenie znie: Nedávajte svoju mačku pred dvere, pokiaľ vám na to nedá písomnú žiadosť.
Tak sme sa nakoniec v poslednom mýte predsa len dopracovali aj k sexuálnej prirodzenosti mačky, o ktorej všetci dobre vieme, že:
Poriadna mačka musí mať aspoň jeden vrh mačeniec
Najmä v dedinskom prostredí sa traduje, že každá mačka musí mať aspoň jeden vrh mačeniec, inak nebude zdravá. V skutočnosti však neexistuje žiadny dôvod, prečo by práve týmto mala mačka nejako trpieť. Práve s ohľadom na rýchlu schopnosť mačiek množiť sa, by sme tento mýtus mali považovať takmer za nebezpečný, príp. nehumánny. Nadmerná „produkcia“ nechcených mačeniec častokrát vyúsťuje do extrémnych riešení vo forme rôznych alarmujúcich a primitívnych spôsobov ich utrácania.
Ponaučenie znie: Poriadne škrabadlo je pre mačku omnoho zdravšie.
O dospelých mačkách sme teda toho už popísali, ale v predchádzajúcom mýte sme už tak trochu naznačili tému ďalšieho zásadného zamyslenia, pretože:
Mačiatka sa odstavujú vo veku 6 týždňov
Moderná doba rada používa slovo „prirodzene“. Prirodzená je hebkosť pokožky, prirodzený je lesk vlasov, no a mačka odstavuje mačiatka prirodzene vo veku 8-ich týždňov a aj to veľmi postupne.
Mhm, tu nám to nejako s prirodzenosťou nesedí. Prečo je teda zaužívané odstavovať po šiestich? Možno preto, lebo ak sú mačiatka s mamou do veku 12-tich týždňov, za tento čas dostanú do seba dostatočné množstvo látok z materského mlieka na posilnenie svojej imunity, mama mačka ich priučí nielen dôkladnej telesnej hygiene, ale ich naučí všetko, čo potrebujú pre svoj život vedieť vrátane správania sa k psom, myšiam, alebo predmetom v byte.
Niekto možno usúdil, že ak po šiestich týždňoch začne mačiatko prijímať tuhú stravu, pre jeho zdravie v podstate stačí presná polovica imunity, znalostí a skúseností. No teda, aj vášmu mačiatku stačí iba polovica?
Ponaučenie znie: Nepúšťajte do sveta polovičné mačiatka.
Čo sme to tu vlastne mali? Zálety mačky, stále nové mačiatka, kopec starostí, ale riešenia niet, pretože:
Kastrovaná mačka stráca dušu
Prečo máme vlastne s nekastrovanými mačkami/kocúrmi toľko problémov? Zvukové prejavy v ruji, zápach značkovania, nepokoj, extrémne kolísavé nálady, za všetko môžu pohlavné hormóny. Zamyslime sa nad tým, čo sa stane, keď odstránime vplyv týchto hormónov. Mačka a kocúr sa stávajú kľudnejší, prítulnejší, maznavejší a ich spolunažívanie v byte je bez extrémnych zvukových a pachových prejavov. Vyzerá to byť celkom fajn riešenie, ale kde je potom tá duša, ktorú stratili kastráciou? Je azda duša ukrytá v pohlavných hormónoch? Nie, môžete si vydýchnuť, pri kastrácii sme dušu skutočne nestratili a to, čo sme naozaj stratili, za tým ešte nijakému človeku, čo zažil mačaciu ruju, ľúto zatiaľ nebolo.
Ponaučenie znie: Na rozdiel od mačky je duša bicykla na skalpel oveľa háklivejšia.
No a na záver som si nechal to najdôležitejšie, čo naši predkovia za celú svoju prevratnú epochu komplikovaného vývoja skrz svoje farbisté dejiny vypozorovali a určite aj náležite zdokladovali, totiž že:
Čierna mačka prináša nešťastie
Obrázok čarodejnice, na pleci čierna mačka, nešťastie. Obvzlášť ak vám prebehne cez cestu. Čierny kominár, na pleci čierna mačka, veľké šťastie. Obzvlášť ak vám kominár neprepadne dole komínom. Vyzerá to tak, že samotná mačka je akýsi univerzálny prostriedok na dosiahnutie šťastia i nešťastia, čo vlastne znamená, že nemá na naše šťastie vôbec žiadny vplyv.
Ba, nejaký predsa len má. Vedci zistili, že majitelia mačiek žijú dlhšie, pretože im mačky eliminujú svojou prítomnosťou stresy nazbierané počas namáhavého pracovného dňa. No a čierne mačky zabezpečujú dlhovekosť zrejme ešte lepšie, inak by predsa čarodejnice nemohli byť také staré.
Najdôležitejšie ponaučenie teda znie: Čierne predmety skutočne nosia nešťastie, v lete sa totiž môžete na nich vďaka slnku popáliť.
Ak by bola mačka nefalšovanou celebritou, určite by ju potešilo, že sa okolo nej rozpráva toľko bulvárnych zaručených informácii, pričom ich prameň nevysychá desiatky, ba možno stovky rokov.
Faktom však je, že mačka celebritou nie je. Žila si tu s nami, žije si tu s nami, bude si tu žiť medzi nami a jednoducho bude zhovievavo počúvať neuveriteľné príbehy ľudí o mačkách, dedené z generácie na generáciu, rozprávané s takou špeciálnou iskrou v oku a nádychom tajomna, až kým sa aj posledný človek v zástupe nepozrie mačke priamo do jej veľkých očí a neuvidí tam... jednoducho mačku.
Související články:
